Petr Teplý a Dušan Dvořák predstavujú svoju cestu k developmentu, filozofiu a fungovanie spoločnosti Top Estates, uvádzajú bratislavský projekt Portum Towers a približujú, ako vznikajú všetky projekty aj akú radosť im prinášajú úspešné realizácie.
 

Projekty Top Estates žiaria na českej developerskej scéne
 

Päť prestížnych ocenení získali za architektúru a urbanizmus projekty developerskej skupiny Top Estates za uplynulý rok. Začiatkom roka bol projekt Barrandez-Vous vyhlásený za absolútneho víťaza medzi rezidenčnými projektmi v Českej republike pre rok 2021 v súťaži Realitný projekt roka. Českú cenu za architektúru 2022 získal obytný komplex Bleriot za inovatívny prístup, za ktorým nasledovali ďalšie dve ocenenia Estate Awards 2022 za nedávno dokončený ďalší pražský rezidenčný projekt Barrandez-Vous.

Na prestížnom udeľovaní cien Estate Awards 2022 zvíťazil projekt Barrandez-Vous v kategórii Rezidenčné projekty nad 30 jednotiek a získal aj cenu za verejný priestor a urbanizmus, v súťaži Best of Realty 2022 obsadil bronzovú priečku. Obytný komplex získal celkovo piate ocenenie a stal sa spolu so Sakurou najúspešnejším projektom developerskej skupiny Top Estates. 

Dva bytové domy Barrandez-Vous v originálnom organickom tvare s veľkým parkom vo dvore boli postavené v obľúbenej lokalite na pražskom Barrandove s výhľadom na panorámu mesta a okolitú prírodu. Celá koncepcia projektu je založená na vysokom štandarde bytových jednotiek a úzkom prepojení s prírodou, od veľkorysých terás až po súkromné záhrady a nový park s amfiteátrom a obytnými priestormi na relaxáciu a stretávanie sa. 
 

Foto: Barrandez-Vous, Praha

"Našou filozofiou je byť vždy komplexný. Nielen navrhnúť projekt, ale aj dobre ho postaviť. Vďaka tomu, že naše projekty staviame sami formou construction managementu, máme nielen oveľa väčšiu voľnosť pri realizácii, ale predovšetkým máme detailnú kontrolu nad celou stavbou a nákladmi a môžeme rýchlejšie reagovať na prípadné zmeny. Všetko zabezpečuje náš tím profesionálov, ktorým patrí veľká vďaka. Víťazstvo Barrandez-Vous v oboch kategóriách nás veľmi potešilo a je pre nás ďalšou motiváciou, aby sme aj v budúcnosti stavali architektonicky výnimočné projekty a vytvárali miesta, kde budú ľudia radi žiť," dodáva Dušan Dvořák, zakladateľ spoločnosti Top Estates.

"Našou ďalšou výzvou a významným projektom, ktorému sa teraz intenzívne venujeme, je bratislavský rezidenčný komplex Portum Towers, ktorý nedávno získal stavebné povolenie a je pred zahájením realizácie. Na projekte sa podieľali veľké mená českej a slovenskej architektúry a my sa tešíme na odhalenie novej podoby obytných veží a ich okolia, jedinečného dizajnu i vysokej úrovni interiérov", dodáva Petr Teplý, zakladateľ spoločnosti Top Estates.

"Projekt Barrandez-Vous je výnimočný vo svojej hravosti, ktorú sme si mohli dovoliť. Už pri práci na rezidencii Sakura sme zistili, že nás baví robiť veci po svojom. Vždy sa tešíme na spoločné projekty, pretože vieme, že si môžeme plniť svoje sny a navrhnúť niečo, čo sa bude všetkým páčiť a bude pre nich prínosom. V prípade Sakury to bolo množstvo zelene rastúcej priamo z budovy. Na druhej strane, Barrandez-Vous ponúka obyvateľom vlastné záhrady a dostatok priestoru na oddych pod korunami stromov. Dokonca aj cestná sieť je tu organická a prirodzená, takže pohyb po pozemku pripomína skôr prechádzku v parku než chodník medzi domami. V spolupráci so spoločnosťou Top Estates práve dokončujeme finálny návrh parku a vonkajšieho priestoru pre ich výnimočný bratislavský projekt Portum Towers, ktorý prinesie do slovenskej metropoly úplne nový architektonický koncept a jedinečný zážitok z moderného bývania" hovorí Ferdinand Leffler, Atelier Flera.
 

Foto: Sakura, Praha

Developerská skupina Top Estates pôsobí v Prahe, Brne a Bratislave a zameriava sa na prémiové rezidenčné a polyfunkčné projekty. Na Slovensku sa v súčasnosti pripravuje rezidenčný komplex Portum Towers a prebiehajú prípravy aj brnenského projektu. V minulosti boli realizované aj ďalšie víťazné projekty ocenené odbornou verejnosťou - Truhlárna, Barrandovská záhrada a Sakura, ktorá sa stala prvou rezidenciou v Česku pracujúcou s princípom visutých záhrad a bola v roku 2020 medzi štyrmi finalistami najlepších stavieb sveta kategórie Residential, v rámci Svetovej najväčšej architektonickej súťaže WAN Awards.

Viac o developerskej skupine Top Estates www.topestates.cz

Foto: Bleriot, Praha

Rast downtownu bude pokračovať. 
Portum odhaľuje definitívnu podobu

V roku 2023 by mal pokračovať stavebný rozvoj v priestore nového komerčného centra Bratislavy – v bratislavskom downtowne. Okrem už rozostavaných projektov sa predpokladá aj štart realizácie nových. K očakávaným developmentom patrí mohutný polyfunkčný komplex Portum, ktorého súčasťou je dvojica výškových budov. Známe sú pravdepodobne finálne vizualizácie zámeru.

Zdroj: YIM.BA

Portum je naplánované na nároží Chalupkovej, Košickej a Landererovej ulice, teda v pomerne exponovanej polohe v dotyku jednej z najvýznamnejších križovatiek v Bratislave. Ide o polohu, ktorá si zasluhuje umiestnenie dominanty. Portum, známe už od roku 2017, by takýmto projektom malo byť. Podobne ako väčšina investorov v oblasti, aj majitelia týchto pozemkov – firmy TK Estate, neskôr doplnené o Top Estates a dnes spoločne známi ako Portum Towers -  tu zamýšľajú vybudovať nadštandardný súbor, tvorený nižšími domami, ale aj výškovými budovami.

Ich výška nadväzuje na existujúcu územnoplánovaciu reguláciu. Tá developerovi umožnila navrhnúť dvojicu veží, z ktorých nižšia má v zmysle dokumentácie 97 metrov a 30 podlaží a vyššia 115 metrov a 36 podlaží. Spojené budú zimnou záhradou na úrovni prvého podlažia. Doplnené budú o nižšie budovy. Popri Landererovej vznikne sedempodlažné krídlo a Chalupkovej osempodlažné, kým šesťpodlažný objekt je naplánovaný smerom do novej uličky, ktorá Portum oddelí od Apollo Residence.

Funkčne pôjde o predovšetkým rezidenčný projekt, pričom investor jednoznačne cieli na najbonitnejšiu klientelu – Portum dokonca označuje za jeden z najluxusnejších zámerov v Bratislave. Vzniknúť by tu malo niekoľko stoviek bytov a apartmánov (hovorilo sa až o 490), ale aj ubytovacie jednotky v dvojici hotelov. Umiestnené budú v samostatnom objekte pri novej uličke, ako aj v sedempodlažnom krídle popri Landererovej. K občianskej vybavenosti má patriť galéria, spa alebo materská škola pre 80 detí. V podzemnej garáži bude umiestnených 656 miest.

Súčasťou projektu majú byť aj pomerne rozsiahle parkové úpravy vo vnútrobloku. Ten bude v budúcnosti relatívne veľký, hoci bude zvieraný spoločne so susedným projektom Ister Tower. V prípade Portumu chce developer rezidentom a návštevníkom dopriať podľa svojich slov vysokú úroveň aj v tomto prípade – husto zazelenený park bude dielom renomovaného českého záhradného architekta Ferdinanda Lefflera a jeho Ateliéru Flera.

Vysoký dôraz je kladený aj na architektonické stvárnenie veží samotných alebo ich interiérov. Dizajnového procesu sa zúčastnilo hneď niekoľko kancelárií. Autorom celkového konceptu je A1 Architecture pod vedením Branislava Kaliského, lobby navrhuje svetová česká architektka Eva Jiřičná, dvojica vzorových bytov bude vychádzať z pera kancelárie Mimolimit českej architektky Báry Škorpilovej. K ďalším prizvaným tímom patrí Chybík + Kristof alebo ADR.

Výsledkom by tak mal byť vznik pomerne elegantných výškových budov. Podľa doteraz známych informácií aj vizualizácií by mali disponovať hladkou presklenou fasádou z tmavšieho skla s kontrastujúcimi hliníkovými vertikálnymi lamelami. Veže budú k vrchu zoštíhlené, čo im má dodať štíhlejší ráz. Kompaktnosti výrazu napomôže aj prítomnosť loggií (príp. terás) namiesto balkónov. Nižšie krídla budú obložené tehličkovým obkladom, čím chce stavebník reflektovať industriálnu minulosť územia.

Tá je pre budúci vývoj projektu do určitej miery problémom. Zámer má vydané stavebné povolenie a podľa posledných informácií už developer tendruje zhotoviteľa. Pred samotnou výstavbou však bude musieť odstrániť environmentálnu záťaž, ktorá je v oblasti vysoká. Portum vznikne na mieste bývalej rafinérie Apollo, ktorá bola zbombardovaná v roku 1944. Dôsledkom je výskyt ropných a chemických látok v podloží a dokonca aj munície – o čom sa už developer presvedčil.

V každom prípade, projekt smeruje k pravdepodobnému spusteniu výstavby v priebehu roka 2023. Rovnako by sa mala v dohľadnej dobe začať predajná kampaň, ktorej súčasťou bude otvorenie veľkorysého prezentačného centra. Portum sa bude stavať v dvoch etapách, podzemná garáž by však mala vzniknúť celá už v počiatočnej fáze výstavby. Dobudovanie komplexu možno predpokladať azda v rokoch 2026-2027.

Novozverejnené vizualizácie zobrazujú pomerne príťažlivo pôsobiace veže, ktoré však z vizuálneho hľadiska narážajú na problém viacerých projektov v novom downtowne – sú nízke. Portumu by prospelo, keby bol ešte o čosi vyšší, vďaka čomu by vynikla jeho štíhlosť aj architektúra. Takto sa zaradí do „Steny 115“, série podobne vysokých budov v tejto časti metropoly, ktoré spolu vytvárajú monotónnu panorámu. Pritom práve križovatka Landererovej, Košickej a Prístavnej je miesto, kde by sa vyššie budovy hodili najviac.

Všetko totiž nasvedčuje tomu, že pôjde o lokalitu s najvyššími budovami v Bratislave. Dnes je dokončená len jedna – Landererova 12, relatívne nízky kancelársky objekt od J&T Real Estate. V budúcnosti by tu ale malo vzniknúť viacero veží. Ten istý developer plánuje vybudovať v rámci pokračovania Klingerky vežu s výškou 141 metrov. Na juhovýchodnej strane križovatky sa zas nachádza pozemok s bývalou predajňou Ryba. Podľa dosiaľ nepotvrdených informácií by tu mohla byť výšková budova s teoretickou 130-150-metrovou výškou. Napokon, opäť JTRE nedávno pripustilo, že na mieste East Tower zvažuje možnosť výstavby 250 metrov vysokého mrakodrapu.

Dôvodom, prečo Portum nie je a nemohlo byť vyššie, je územnoplánovacie regulácia. Projekt je súčasťou územia, riešeného v rámci Územného plánu zóny Chalupkova. Tento veľmi presne predpisuje parametre zástavby, vrátane výšky jednotlivých dominánt. Developer tak v prípade Portumu išiel do maxima, ktoré je stanovené na 115 metrov.

Ostatné zmieňované budovy už touto reguláciou ovplyvnené nie sú. Uvažovaná výšková zonácia, ktorá by zastropila výšku veží na 160 metroch, je zatiaľ v rovine urbanistickej štúdie. Kým sa stane záväznou súčasťou Územného plánu, prejde niekoľko rokov. Developeri tak ešte majú časový priestor pre navrhovanie vyšších objektov a mesto im ich v prípade splnenia ostatných parametrov musí povoliť. Portum však už ostane maximálne 115-metrový.

Je to možno škoda. Hoci ani zďaleka nepôjde o akýsi inkluzívny projekt, ktorý by spolu s luxusnými rezidenciami priniesol aj niekoľko dostupnejších bytov, komunitné centrá, zariadenia pre seniorov alebo verejné škôlky či školy, stále by malo ísť o atraktívnu súčasť nového centra a jeho dobrý doplnok. S väčšou výškou by viac vynikol a možno sa stal – ako tvrdí developer – jednou z jeho ikon. Takto bude peknou realizáciou, ktorú ale môžu prekryť mohutnejší susedia.

Autor: Adrian Gubčo, YIM.BA
 

Trendy v stavebníctve a architektúre alebo o projektoch Top Estates

Ako vznikajú projekty Top Estates a ako spolupracujú švagrovia v developmente, prezradí viac rozhovor s Dušanom Dvořákom a Petrom Teplým. O trendoch v stavebníctve diskutujú s Petrom Antlom zo spoločnosti Saint-Gobain.

Celý rozhovor si môžete pozrieť tu

Downtown dostane nové veže. 
Dlhoočakávané Portum môže ísť do výstavby

Najbližšie roky sa v novom komerčnom centre Bratislavy budú niesť vo výstavbe nových výškových budov. Už čoskoro by sa mohla rozbehnúť realizácia ďalšieho výrazného projektu: Portum na nároží Landererovej, Košickej a Chalúpkovej získal stavebné povolenie. Developer sľubuje vznik luxusného bývania v najštíhlejších vežiach bratislavského downtownu.

Zdroj: YIM.BA

Za posledných päť rokov vzniklo v priestore, približne vymedzenom Dostojevského radom, Karadžičovou, Mlynskými nivami, Košickou a Dunajom hneď niekoľko výškových budov, ktoré radikálne zmenili panorámu Bratislavy. Priniesli aj transformáciu charakteru južnej časti Nív. Kedysi išlo o priemyselnú zónu, kde sa však v prvej dekáde 21. storočia utlmila akákoľvek výroba. Teraz sú už viditeľné náznaky budúceho stavu: vznikne tu štvrť s vysokou koncentráciou rezidenčných aj kancelárskych veží, s rozsiahlymi komerčnými priestormi a upravenými verejnými priestranstvami.

Po výstavbe najbližšie k centru Bratislavy sa teraz pozornosť preniesla aj na pozemky vo východnej časti územia. Najväčšiu premenu zažíva okolie Košickej a Landererovej ulice. Práve križovanie týchto ulíc (ešte s Prístavnou) sa môže v budúcnosti stať miestom s najvýraznejšou výškovou zástavbou. Výrazným spôsobom k tomu prispeje zámer Portum, ktorý vyplní severozápadné rameno križovatky.

Portum bol prvýkrát predstavený v roku 2017. Developer TK Estate, spojený s osobou podnikateľa Mareka Trajtera, vtedy odhalil víziu vzniku dvojice veží, vyššej so 115 metrami a nižšej s 97 metrami, prepojených veľkorysou zimnou záhradou. Do Landererovej a Chalúpkovej mali byť orientované nižšie krídla. Spoločne so susedným projektom Ister Tower, ktorý zas pripravoval Matúš Trajter, mali vytvoriť mestský blok s parkovo upravenou zeleňou vo vnútrobloku.

Slovenský developer krok po kroku postupoval v príprave a povoľovaní zámeru. Veľmi dôležitým posunom však bol až na začiatku roka 2021 ohlásený vstup českej spoločnosti TopEstates, skúsenej firmy, ktorá už v Česku zrealizovala niekoľko prestížnych projektov. Nový investor priniesol zdynamizovanie prípravy a predovšetkým zvýšenie pravdepodobnosti, že sa Portum aj v komplikovaných pandemických pomeroch postaví. Začiatok realizácie sa očakával ešte vlani. Po administratívnych prieťahoch sa však otvára perspektíva skorého začiatku stavebných prác až teraz, po vydaní stavebného povolenia.

Ako Portum Towers tvrdilo ešte počas leta, samotnej realizácii bude predchádzať odstraňovanie environmentálnej záťaže. Tá by mala byť v tejto oblasti rozsiahla, keďže sa práve v týchto miestach nachádzala rafinéria Apollo. Po vyčistení územia bude nasledovať výstavba spojenej podzemnej garáže, po ktorej sa v dvoch etapách postavia jednotlivé veže. Dokončenie projektu sa aktuálne odhaduje na rok 2025.

Portum Towers budú patriť k pomerne veľkým bratislavským projektom. Vyššia z veží, pracovne nazývaná Tower 115, sa bude nachádzať v dotyku s Chalúpkovou ulicou. Budova bude mať 36 podlaží, súvisiace krídlo osem podlaží. Na prvých dvoch podlažiach veže by mala vzniknúť galéria so zázemím, na prvých troch podlažiach nižšieho objektu bude občianska vybavenosť. Vo vyšších podlažiach budú byty.

Nižšia z veží, Tower 97, bude bližšie k Landererovej, sedempodlažné krídlo bude ulicu lícovať. Na prvých dvoch podlažiach budú priestory hotela, vrátane hotelového SPA. Vo vyšších podlažiach veže bude umiestnené bývanie, u nižšieho objektu ubytovacie jednotky. K projektu bude patriť aj šesťpodlažný hotelový objekt, umiestnený popri novej uličke medzi Portumom a Apollo Residence (vyúsťovať bude pri Ister Tower), a zimná záhrada, ktorá má prepájať jednotlivé veže. Podľa dokumentácie tu bude priestor pre mestské kúpele (pravdepodobne pre rezidentov) aj materskú školu pre približne 80 detí.

Vo výsledku by tu malo vzniknúť niekoľko stoviek bytov, pričom developeri otvorene tvrdia, že pôjde o jeden z najluxusnejších projektov v Bratislave. Na navrhovanie developmentu, ale aj interiérov či vonkajších priestranstiev, oslovili množstvo známych architektov: autorom celkového konceptu je A1 Architecture pod vedením Branislava Kaliského, lobby navrhuje svetová česká architektka Eva Jiřičná, dvojica vzorových bytov bude vychádzať z pera kancelárie Mimolimit českej architektky Báry Škorpilovej. K ďalším prizvaným tímom patrí Chybík + Kristof alebo ADR. Návrh vnútroblokového parku spracúva kancelária Atelier Flera. Podľa Portum Towers tak vznikne ikona Bratislavy.

Ide o sebavedomé tvrdenie. Doteraz zverejnené vizualizácie aj referencie Top Estates však pôsobia príťažlivo. Mesto tak smeruje k ďalšiemu pozdvihnutiu dôležitej zóny v jeho neustále sa meniacom novom centre.

Informácia o stavebnom povolení pre Portum prichádza takmer v rovnakom čase, ako vydanie územného rozhodnutia pre susedný Ister Tower, ktorý tiež získal nového spoluinvestora. Do projektu ako architekt navyše vstúpil Branislav Kaliský, čo znamená, že jeden autor navrhne celý veľký mestský blok v downtowne. Celkovému výrazu to môže pomôcť, keďže pôvodná podoba Ister Tower bola nepresvedčivá.

Okrem týchto dvoch projektov postupuje aj J&T Real Estate, ktorý pripravuje na východnej strane Košickej pokračovanie Klingerky v dvoch etapách. Okrem bytov v niekoľkých vežiach má byť súčasťou obrovského developmentu administratívna (podľa oficiálnych informácií) veža so 141 metrami. Nachádzať sa bude na severovýchodnej strane križovatky Prístavnej s Košickou, čím vytvorí – aspoň nateraz – jej dominantu.

Otázny ešte ostáva osud juhovýchodnej strany. Tu ostáva prázdny pozemok, ktorý vlastní spoločnosť HB Reavis. Priestorovo ide o mimoriadne obmedzenú parcelu, čo je predpokladom pre osadenie výškovej budovy, ktorá ako jediná dáva väčší ekonomický zmysel. S ohľadom na celkový kontext a panorámu Bratislavy i downtownu by pritom bolo vhodné, aby išlo o jednu z najvyšších, ak nie o najvyššiu vežu, resp. mrakodrap. Do veľkej miery to naznačuje aj navrhovaná výšková regulácia, pripravená Magistrátom a Metropolitným inštitútom Bratislavy.

Teoreticky sa tak črtá vznik pomerne výnimočného územia s mimoriadnou priemernou výškou tu umiestnených budov. To so sebou prináša výzvy v podobe špičkovej dopravnej obsluhy, kvalitného verejného priestoru, dobrej architektonickej úrovne, dostatku zelene, vyváženého mixu funkcií alebo aktívneho parteru. Portum, podľa všetkého, viacero z týchto parametrov naplní. Ak ho v tomto napodobia aj ostatné lokálne projekty, Bratislava smeruje ku vzniku lokality, ktorá bude v kontexte obdobne veľkého európskeho mesta unikátna.  

Autor: Adrian Gubčo, YIM.BA

Najštíhlejšie veže bratislavského downtownu čakajú na posledné povolenie

Nedávny štart prípravných prác na druhej a tretej etape Klingerky priniesol nárast záujmu aj o ďalší blízky pozemok: naproti Klingerke, na nároží Chalupkovej, Košickej a Landererovej už roky pustne priestor, kde je naplánovaný polyfunkčný súbor Portum. Jeho súčasťou má byť dvojica veží, ktoré môžu patriť k najštíhlejším v novom centre Bratislavy. Kedy sa spustí aktivita aj tu?

Zdroj: YIM.BA

Portum bolo prvýkrát predstavené už v roku 2017, kedy bol odhalený koncept dvojice veží, doplnených o nižšie krídla, obrátených do Chalupkovej alebo Landererovej ulice. Projekt má vymedzovať veľký blok v juhovýchodnej časti zóny Chalupkova, tvoriacej srdce nového centra Bratislavy – downtownu. Mohutný vnútroblok, zvieraný s ďalším plánovaným projektom Ister Tower, má byť tvorený verejne prístupným parkom, resp. záhradou. Developeri, spoločnosti TK Estate a Top Estates, avizujú, že Portum vďaka svojim dimenziám (vyššia z veží bude mať 115 metrov) prinesie jedny z najelegantnejších výškových budov v Bratislave.

Zámer krok po kroku postupoval – prešiel posudzovaním vplyvov na životné prostredie (EIA), na začiatku roka 2020 získal aj územné rozhodnutie. Následné obdržanie stavebného povolenia malo byť do istej miery formalitou, vývoj projektu však zdržala pandémia a chýbajúci nájom k jednému z mestských pozemkov. Napriek tomu, po vstupe Top Estates do projektu, ohlásenom na začiatku roka 2021, sa zdalo, že Portum sa predsa len chýli k výstavbe. Dnes, v druhej polovici roka 2022, však ešte stále projekt nemá ani len stavebné povolenie, hoci naňho čaká už bezmála dva roky.

Developeri každopádne veria, že čakanie sa chýli ku koncu. „Aktuálne čakáme na vydanie stavebného povolenia, ktoré by snáď malo nastať v priebehu 1 až 2 mesiacov,“ vyjadruje nádej Dušan Dvořák , výkonný riaditeľ projektu Portum Towers. „Procedúra stavebného konania si vyžiadala radu drobných zmien tak, aby celý projekt 100% vyhovoval všetkým normám a aktuálne máme všetko potrebné pro vydanie stavebného povolenia k dispozícii a čakáme len na kapacitné možnosti stavebného úradu.“ Zámer by tak mal konečne získať zelenú pre realizáciu.

Pre developerov to je dôležitý míľnik – až po vydaní povolenia chcú spustiť predpredaj a rokovania s klientami. „V priebehu jedného mesiaca takisto dokončíme predajné priestory, na ktorých pracujeme viac ako pol roka, v budove Sky Park Offices, 15. podlažie,“ upozorňuje Dvořák. „Z týchto priestorov bude dokonale vidieť rast celej našej stavby po celú dobu realizácie a klientov budeme schopní v priestoroch privítať na konci 09/2022. Spoločne s tým dokončujeme celý nový web a prezentáciu celého projektu, kompletný projekt záhrady a priľahlého parku a naša vízia je spustiť tento web spolu s našimi predajnými priestormi.“

Okrem toho dnes developeri pracujú aj na dokumentácii pre skutočnú realizáciu stavby, ktorú pripravujú v spolupráci so skúsenými projektantami. Vybratý už je stavebný dozor, ako aj financujúca banka, ktorou je Tatrabanka. Investori tendrujú dodávateľov, vrátane dodávateľa dekontaminácie územia, kde sa už majú vyhodnocovať ponuky.

Dôležitou novinkou je skoordinovanie sa s Magistrátom a investorom Ister Tower pri zámere prepojovacej ulice, ktorá spojí Chalupkovu s Landererovou popri projekte Apollo Residence. Jednotlivé strany budú pri jej realizácii postupovať spoločne. „Predmetná dohoda bola uzatvorená 18.7.2022 a sme veľmi radi, že v danej veci máme s bratislavským magistrátom i susedným projektom Ister nájdenú zhodu,“ dopĺňa D. Dvořák. Nová komunikácia by mohla zásadne zlepšiť mobilitu a priečne väzby v oblasti. V budúcnosti sa na ňu bude pravdepodobne napájať aj rezidenčný projekt, ktorý vznikne v rámci prestavby pozemku s plánovanou centrálou ZSE.

Výstavba Portumu tak snáď začne – po nutnej príprave v podobe vyčistenia pozemku – azda už v priebehu budúceho roka. „Projekt Portum máme od počiatku stavebne rozdelený na dve fázy s tým, že v každej fáze bude jedna výšková budova a jej krídlo. Projekt bude zahájený vybudovaním celého podzemia, teda spodnej stavby garáží,“ uzatvára Dušan Dvořák. Ak sa skutočne začne stavať v priebehu budúceho roka, potom sa začnú prvé byty odovzdávať azda na prelome rokov 2025 a 2026.

Portum sa má zaradiť k novým developmentom vyššieho štandardu, ktoré vzniknú v centrálnej časti Bratislavy. Developeri pritom rátajú so vznikom približne piatich stoviek bytov. Do predaja budú nepochybne nasadzované po vlnách, aby boli schopní zachytiť aktuálne pohyby na trhu. Odhadovať ceny je v tejto chvíli náročné, ale s prihliadnutím na pomery v Starom Meste a fakt, že pôjde o úplné novostavby s vysoko nastaveným štandardom, je možné očakávať aj ceny na úrovni okolo 8-tisíc eur za meter štvorcový (čo je dnešný staromestský priemer), teoreticky aj viac.

Hoci tieto ceny reflektujú aj rast cien stavebných nákladov alebo infláciu, azda budú garanciou vysokej kvality architektúry, materiálov alebo vybavenia. Súčasťou Portumu majú byť okrem bytov apartmány (príp. hotel) a veľký rozsah retailu v aktívnom parteri (na prízemí). Rezidenti budú mať k dispozícii aj súkromné wellness s bazénom. Developeri avizujú, že mimoriadnu pozornosť venovali návrhom interiérov, lobby, ale aj zeleného vnútroblokového priestoru, kým podoba budov bude reflektovať jednak industriálnu minulosť lokality, ako aj súčasný moderný charakter nového centra Bratislavy. 

Garanciou mimoriadnej kvality majú byť mená architektov, ktorí sa na projekte v nejakej miere podieľali alebo podieľajú. K najznámejším menám patrí Eva Jiřičná, Chybík + Kristof alebo hlavný architekt projektu, kancelária A1 Architecture, spojená s architektom Branislavom Kaliským. Všetci títo autori majú za sebou známe a oceňované realizácie, posledný menovaný napríklad Euroveu, Einpark, Blumental a ďalšie.  

V čase dokončenia navyše dotvorí meniace sa prostredie, ktoré bude oproti dnešku ešte výraznejšie vyplnené novými mohutnými schémami – dobudovaná bude Eurovea, Sky Park, Klingerka II a III, Metropolis, rozvíjať sa budú rezidenčné projekty HB Reavis a k dokončeniu sa bude blížiť Apollo Residence. Rozhodnuté azda bude aj o osude električky na Pribinovej a Košickej ulici. V súvislosti s jej výstavbou by sa mala prebudovať Košická, zmení sa Chalupkova, kde vzniknú obojstranné cyklotrasy a dnes nepekná ulička sa zmení na jednu z najmestskejších v metropole.

Dnešný stav pozemku (a jeho podložia) tak ostane azda naveky len nepeknou spomienkou. Nový projekt na jeho mieste prichádza s víziou vzniku elegantnej dvojice veží, pri pohľade z ulice dotvorenej nižšími mestotvornými krídlami, vytvárajúcimi základ atraktívnych ulíc. V kombinácii s overenými architektmi by tak Portum mohol a mal byť jedným z najzaujímavejších projektov v novom centre Bratislavy.

Autor: Adrian Gubčo, YIM.BA

Development nie je one man show

Pred siedmimi rokmi začali švagrovia Petr Teplý a Dušan Dvořák s malým projektom s názvom Truhlárna. Dnes má ich spoločnosť Top Estates za sebou niekoľko úspešných projektov v Prahe, Brne, Bratislave a pripravuje ďalšie. So zakladateľmi spoločnosti sme sa rozprávali o ich začiatkoch v oblasti developmentu, o ich prístupe k trendu udržateľnosti a o tom, prečo sa zameriavajú len na tri veľké mestá v Českej republike a na Slovensku.

Celý rozhovor si môžete prečítať tu

Portum sa blíži k výstavbe

V poslednom období sa v bratislavskom downtowne rozbehla výstavba ďalšej série výškových budov. Štvrtú rezidenčnú vežu pridáva Sky Park od Penta Real Estate, stavebné práce sa spustili na Metropolise od Mint Investments a čoraz výraznejšia začína byť Eurovea Tower od J&T Real Estate. K týmto vežiam by sa mali čoskoro pridať dve ďalšie: pred spustením výstavby by mal byť projekt Portum od firmy Portum Towers súčasťou slovenského a českého kapitálu.

Zdroj: YIM.BA

Projekt výstavby veľkého polyfunkčného projektu, umiestneného na exponovanom severozápadnom rohu križovatky Košickej s Landererovou, je známy už od roku 2017. Zámer sa vtedy objavil na posudzovaní vplyvov na životné prostredie (EIA), predkladateľom bola ešte slovenská spoločnosť TK Estate. Menej známy developer postupne napredoval v povoľovaní. Na začiatku roka 2020 získal územné rozhodnutie a požiadal aj o stavebné povolenie. To však dlhšie nedostával a všetko nasvedčovalo tomu, že pandémia ďalší vývoj zastavila.

Nebolo však tomu celkom tak. Na začiatku roka 2021 bol totiž ohlásený vstup nového investora – českej spoločnosti Top Estates, ktorá už má za sebou viacero vydarených realizácií, najmä v Prahe. Českí developeri využili rozbehnutý zámer ako vhodný odrazový mostík pre prípadný rozvoj svojich aktivít aj v Bratislave. Podľa riadiacich partnerov firmy, Dušana Dvořáka a Petra Teplého, výrazný potenciál slovenskej metropoly, ale aj výnimočná poloha Portum, boli kľúčovými faktormi, ktoré ovplyvnili vstup firmy do projektu.

Nemá ísť o malý development. Najvýraznejšou časťou Portumu bude dvojica rezidenčných veží, z ktorých vyššia bude mať 36 podlaží a 115 metrov, nižšia 30 podlaží a 97 metrov. Smerom do Chalupkovej a do novej ulice, ktorá bude kolmá na Chalupkovu a viesť k Landererovej, vznikne dvojica nižších krídiel s dodatočnými bytmi a apartmánmi, resp. hotelom. Bytov tu má byť takmer päť stoviek a svojim štandardom majú patriť k vysokému nadpriemeru. Developeri sľubujú aj veľký rozsah retailu, ako aj vznik veľkej, parkovo upravenej plochy na nádvorí za budovami.

Vstup nových investorov však nepriniesol okamžitý štart výstavby. Portum Towers totiž stále nemajú k dispozícii stavebné povolenie – a to aj napriek tomu, že územné rozhodnutie platí už takmer dva roky. Projekt môže ísť do stavebného konania len teraz, potom, ako sa konečne doriešili všetky zmluvné vzťahy s Magistrátom. Všetko stálo na vybudovaní menšej plochy pojazdného chodníka a súvisiaceho verejného osvetlenia. Na poslednom zastupiteľstve však mesto developerom schválilo nájom potrebných pozemkov (materiál tu).

Ak teda pôjde stavebné konanie už hladko, Portum by mohlo ísť do výstavby ešte v prvej polovici budúceho roka. Projekt je nastavený ako dvojetapový, prvá do realizácie by mala ísť vyššia z veží. S ohľadom na predajnosť a podmienky platné v čase spustenia prác však developer pripúšťa, že začne obe etapy budovať v podobnom čase. Ešte pred výstavbou musí prebehnúť geologický a pyrotechnický prieskum.

Projekt by tak mohol byť dokončený, aj na základe predošlých odhadov Top Estates, na začiatku roka 2026. Developeri chcú do Portumu vložiť celkovo okolo 158 miliónov eur.

Investori sa netaja veľkými ambíciami, podľa ktorých má vzniknúť ikonický projekt pre Bratislavu. Odrážať sa to bude už v architektúre veží aj prízemných častiach. Na projekte participuje hneď niekoľko architektonických tímov. Hlavným autorom projektu je však kancelária A1 Architecture pod vedením známeho architekta Branislava Kaliského, autora prvej etapy Eurovey, Blumentalu a ďalších projektov.

Podľa jeho koncepcie by mali veže disponovať hladkou presklenou fasádou z tmavšieho skla (hoci definitívna podoba bude závisieť od splnenia všetkých noriem) s kontrastujúcimi hliníkovými vertikálnymi lamelami. Veže budú k vrchu zoštíhlené, čo im má dodať elegantnejší ráz. Kompaktnosti výrazu napomôže aj prítomnosť loggií (príp. terás) namiesto balkónov. Na prízemí má byť obloženie budovy „zrastené“ s povrchom chodníka. Nižšie krídla budú mať obloženie z tehličiek, čo má reflektovať industriálnu minulosť územia. Tieto časti však už budú mať balkóny.

Medzi ďalšími tímami je aj niekoľko veľkých mien. Tým najväčším je významná česko-britská architekta Eva Jiřičná, ktorá pripravila návrhy lobby a jedného z bytov. Využíva pritom svoj typický štýl spojenia dizajnu, umenia a skla. Dvojica vzorových bytov bude vychádzať aj z pera kancelárie Mimolimit, českej architektky Báry Škorpilovej. K ďalším prizvaným tímom patrí Chybík + Kristof alebo ADR.

Napokon, výnimočným má byť aj novonavrhovaný park vo vnútrobloku. Z veľkej časti by mal byť tvorený hustou výsadbou pripomínajúcou svojim charakterom les. Rastliny budú vyberané tak, aby mal park jedinečnú atmosféru počas všetkých ročných období. Špeciálna pozornosť bude venovaná rozhraniam medzi jednotlivými časťami parku, ktoré sa majú vyznačovať špecifickým dizajnom. Autorom krajinárskeho návrhu je kancelária Atelier Flera.

Nie je preto prekvapením, že v prípade cieľovky mieri Portum na najbonitnejšie skupiny. Okrem vysokého štandardu prevedenia a vybavenia majú niektoré z rezidencií patriť k najväčším ponúkaným v Bratislave. Rezidenti budú mať k dispozícii aj súkromné wellness s bazénom. Do akej miery to prinesie úspech sa ukáže v dohľadnej dobe – už na začiatku budúceho roka by mal byť spustený predaj, spojený s otvorením showroomu. Polohu bude mať exkluzívnu: priamo nad staveniskom, na 15. podlaží Sky Park Offices.

Pre TopEstates ide o najväčší projekt, pričom firma má za seba históriu architektonicky veľmi príťažlivých projektov. V tejto chvíli nie je dôvod predpokladať, že by developeri zo svojich nárokov či plánov zľavili. Nenasvedčuje tomu ani trhová situácia, ktorá praje aj vzniku náročnejších a drahších developmentov.

Portum prichádza s prísľubom vzniku veľmi zaujímavého projektu, ktorý bude výrazne spoluformovať rušnú a čoraz významnejšiu križovatku. Nie je vylúčené, že sa práve v okolí tohto križovania bude vyskytovať najvyššia koncentrácia výškových budov v meste. Okrem Portumu tu je plánovaná aj Klingerka Tower od J&T Real Estate, administratívna veža, ktorá bude so 141 metrami druhou najvyššou budovou mesta. Pomerne vysoká by mohla byť aj veža na mieste bývalej Ryby, keďže pozemok nie je zviazaný výškovou reguláciou. Križovatku dotvorí nová električková trať. 

Developeri Portumu sľubujú viaceré dobré riešenia: parter by mal byť napríklad aktívny pozdĺž všetkých do ulíc orientovaných fasád, pred vstupom do veží vznikne mohutné podlubie, ako vyvolané investície vzniknú segregované cyklotrasy, využité by mohli byť nové bratislavské dlažby a manuál verejných priestorov a otvorená je aj otázka dotvorenia územia umením. Park by mal byť spravovaný priamo firmou, aby sa zaručila vysoká úroveň jeho údržby. Developer susedného projektu Ister Tower je navyše údajne naklonený tomu, aby na seba jednotlivé verejné priestranstvá nadväzovali.

Aj tu sa nájdu chybičky krásy, hoci nie všetky boli v kontrole developera (developerov). Vyššej z veží by mimoriadne prospela väčšia výška, aby bola skutočne štíhlejšou a elegantnejšou. Investori v lokalite sú však viazaní Územným plánom zóny Chalupkova, ktorý stanovuje maximálne výšky a neumožňuje vznik ešte vyšších veží. Regulácia ovplyvnila aj podobu samotnej Chalupkovej ulice – tá bude nezmyselne široká, čo zhorší kontakt Portumu (a ďalších zámerov) s ulicou. Pred projektom by dokonca mohol vzniknúť akýsi kruhový objazd.

Z mojich osobných výhrad by som pridal ešte celkovo nízku mieru zastavanosti pozemku, ktorá by mohla byť v blízkosti veľkého otvoreného priestoru v Sky Parku aj vyššia. Taktiež nie som stotožnený s používaním balkónov na nižších budovách, ale v princípe aj loggií na vežiach. V oboch prípadoch narúšajú celistvosť a čistotu architektonického výrazu. Nanešťastie, slovenský zákazník si takúto formu spojenia s exteriérom žiada, a to za každých okolností. Napokon však mnohí zistia, že vonkajší priestor vo výške nie je tak atraktívny, čo bude viesť k zaskleniu mnohých loggií – podobne ako na blízkych Panorama Towers. Bratislava si na odvážneho investora, ktorý vybuduje celopresklennú hladkú rezidenčnú vežu, musí ešte počkať.

K spojeniu „ikonický projekt“ tak možno mať oprávnené výhrady, keďže na to ešte čosi chýba (najmä výška). Inak je však vysoko pravdepodobné, že bratislavský downtown získa veľmi príťažlivý doplnok, ktorý ho vhodne dotvorí a zahustí. Jeho výstavba by sa mohla spustiť už v dohľadnej dobe. Bratislava a jej nové komerčné centrum bude opäť pôsobiť o čosi kompaktnejším a modernejším dojmom.

Autor: Adrian Gubčo, YIM.BA

Developeri projektu Portum: Bratislavský downtown je niečo unikátne

Do Bratislavy vstúpil z Česka nový developer – a rovno do jedného z výrazných projektov v novom centre mesta, Portum. Spoločnosť Top Estates má za sebou v Prahe a Brne niekoľko zaujímavých realizácií a jej riadiaci partneri, Dušan Dvořák a Petr Teplý, sa netaja pri svojej bratislavskej prvotine veľkými ambíciami.

Zdroj: YIM.BA

Vľavo Petr Teplý, vpravo Dušan Dvořák

Vstup zahraničných developerov nie je v prípade Bratislavy každodennou udalosťou. Špecifický lokálny trh praje najmä domácim firmám zorientovaným v prostredí a legislatíve. Preto je príchod nového investora, hoci aj zo stále blízkeho Česka, zaujímavým javom, ktorý si zaslúži pozornosť. Vstup nových developerov je o to podstatnejší, lebo prispieva k rozbehu niektorých už dlhšie známych, ale na prvý pohľad len pomaly sa vyvíjajúcich projektov – ako je aj zámer dvojice veží Portum na nároží Landererovej a Košickej ulice.

V rozhovore sa, okrem iného, dozviete:

Prečo sa Top Estates rozhodlo vstúpiť do Bratislavy

Čo sú silné stránky slovenskej metropoly oproti Prahe

Čo projekt Portum poskytne širokej verejnosti

Ako vidia českí developeri minulosť svojho slovenského partnera

Kedy sa konečne spustí výstavba projektu

Adrian Gubčo: Čo Vás podnietilo k vstupu na bratislavský realitný trh? V čom je bratislavský trh zaujímavý natoľko, aby ste preniesli svoje aktivity aj sem?

Dušan Dvořák: Naša dlhodobá stratégia bola pôsobiť v troch veľkých mestách – v Prahe, v Brne a v Bratislave. Bratislava podľa nášho názoru má pomerne veľký potenciál, pokiaľ ide o predaj typu bytov, ktoré  chceme vo všeobecnosti stavať – teda prémiové bývanie. Naša úvaha pre vstup na bratislavský trh sa okrem toho opierala o pozorovanie realizačných cien, cien stavebných prác, porovnanie nákladovosti a výnosnosti. Zaujímavá je aj platba eurom, vzdialenosť do Viedne a aktuálne trendy v cenách bytov.

Prečo ste sa rozhodli práve teraz? Viaceré zo spomenutých faktorov – mena, poloha - už platia dlhodobo.

Dušan Dvořák: Vždy je dôležité mať do čoho vstúpiť. Pre nás to nie je len všeobecne Bratislava ako taká, ale je to spojené aj s konkrétnym projektom. Na mesto sme pozerali už niekoľko rokov, ale to, čo sme mali k dispozícii na kúpu nám neprišlo veľmi zaujímavé na realizáciu. Portum je však tak zaujímavý projekt, že sme po celý rok 2020 na ňom pracovali. Otázka teda nebola kedy, ale do čoho sme chceli vstúpiť.

Petr Teplý: Na Bratislavu pozeráme už nejaké tri roky a máme v tíme veľa ľudí, ktorí v Bratislave už fungovali. Nie je to pre nás neznáme prostredie. Zóna v okolí Portumu je veľmi atraktívna a je to miesto, kde rozvoj developmentu je veľmi rýchly. To sa nám páči.

Sú medzi Prahou a Bratislavou nejaké rozdiely, čo sa týka prístupu k developmentu? Stretli ste sa tu s iným prístupom oproti Prahe?

DD: Určite má Slovensko ako také svoje špecifiká, ktoré sa ukazujú v určitých častiach developmentu. Je to odlišné najmä čo sa týka financovania stavieb, prístupu bánk, fungovania jednotlivých splátok, rozdelenia dlhu apod. Právne prostredie je tak rozdielne, ale stále veľmi podobné.

PT: V Bratislave sa už nachádza pomerne dosť developerov pôsobiacich v Česku aj na Slovensku – napr. YIT, FINEP. Zásadné odlišnosti ani ja nevidím.

Je Bratislava v niečom lepšia? Keď som sa rozprával s ľuďmi z IPRu, tak mi hovorili, že závidia, ako rýchlo sa u nás stavia, resp. sa povoľuje. Roman Koucký sa vyjadril veľmi pozitívne k výškovým budovám.

DD: Čo sa týka downtownu, tak je to niečo unikátne, čo Praha nemá a mať asi ani nebude. Rozdiel je daný tým, že Praha má štatút UNESCO a výškové budovy sú problematické. Neviem si predstaviť, že by tam niečo také ako v Bratislave mohlo vzniknúť. Fakt, že to v Bratislave vzniklo, od úvahy vybudovať to až po realizáciu, však dáva pocítiť, že Bratislava dorástla na veľkomesto západného sveta. Mesto sa tým dostáva na vyšší level.

"Čo sa týka downtownu, tak je to niečo unikátne, čo Praha nemá a mať asi ani nebude."

Ako vidíte súčasnú Bratislavu a ako ju vidíte v budúcnosti? Z mojej perspektívy je napríklad Praha krásne historické mesto, ale aj akási stará dáma, ktorej by sa zišla nová energia. Bratislava je na tom úplne opačne.

DD: To máte úplnú pravdu. To bol dôvod, prečo nás Bratislava a samotné Portum nalákalo a okúzlilo. Bratislava má síce na rozdiel od Prahy malé historické centrum, ale rozvoj mesta sa uberá míľovými krokmi. Bratislava chce predbehnúť Prahu v západnom štýle stavieb a progrese. Mesto neskutočne vyrástlo, kedysi som ho vnímal byť menším ako Brno. Teraz aj s aglomeráciou šialene rastie. Bratislava na Dunaji má šancu vyrásť na zaujímavé veľkomesto v Strednej Európe s krátkou vzdialenosťou k Viedni. Stať sa v tomto regióne lídrom aj čo sa týka architektúry, aj fungovania mesta. Vo vedení mesta máte ľudí, ktorí sa starajú o to, aby tá Bratislava niekam rástla a dávajú tomu zelenú.

PT: Ja by som len doplnil, že z môjho pohľadu je to moderné mesto, ktoré prechádza veľkou zmenou vývoja aj vďaka tomu, ako sa stanovujú limity pre výstavbu. Zahusťovať do výšky je správne, na rozdiel od Prahy, kde sa zastavujú lúky v tesnom okolí. Už ani neviem, koľko má Praha mestských častí. Toto nie je správny rozvoj mesta. Mesto treba zahusťovať, podporovať infraštruktúru a dopravné napojenie, cyklotrasy a bezemisnú dopravu. Ide to správnym smerom a chceme byť pri tom. Máme projekt, ktorý bude niečím unikátny, skvelo doplní celú lokalitu a dúfame, že sa stane jednou z dominánt celého downtownu.

Nakoľko to bol významný faktor, keď ste si vyberali projekt, do ktorého by ste vstúpili?

DD: Určite to zohralo významnú rolu. My sa vo všeobecnosti pozeráme na projekty tak, aby boli niečím výnimočné, či už je to miesto, architektúra, alebo spôsob, ako môžeme projekt oživiť a spraviť z toho niečo neštandardné. Portum má neštandardností a výnimočností hneď niekoľko - či už je to miesto, architektúra, úvaha o tom, ako má to miesto vrátane Istru vedľa vyzerať.

V Bratislave som bol už niekoľkokrát, aj za socíku. Rozdiel medzi príchodom pred siedmimi rokmi a pred rokom je obrovský. Vo mne to zanechalo obrovskú stopu, napríklad večerný príchod do Bratislavy, do downtownu, či už idete cez Dunaj, alebo od hradu. My sa nedivíme, prečo ľudia chcú bývať v tejto časti mesta, prečo tam chcú investovať do bývania. To miesto má silný náboj.

Prejdime teda na Portum. Čo budú už spomínané významné črty?

DD: Myslím, že je to hlavne unikátne miesto. Pre porovnanie s Prahou, v Bratislave je rozvoj podporený mestom v miere, akú môžeme v Prahe závidieť. 99% projektov v Prahe je na zmenu územného plánu, čo trvá aj 10 rokov.

Ako zohľadní Portum fakt, že je na takom výnimočnom mieste?

DD: Na križovatke Landererova – Košická vznikne nová dominanta celého územia, možno istá vstupná brána. Bude mať super architektúru, za ktorou stojí Braňo Kaliský, ktorý nás s tým projektom pôvodne zoznámil. Práca s verejným priestorom je taktiež hlavnou významovou črtou, chceme komunikovať aj so samosprávou, aby to bolo pre verejnosť.

Máme niekoľko konceptov, ako celý projekt uchopiť. Veľmi nám záleží na vnútornom priestore, ktorý riešime ešte s niekoľkými architektami, ktorí riešia dispozície, nastavujú štandardy alebo technické parametre. Chceme z toho urobiť unikátnu záležitosť. Je to veľká výzva, ale máme okolo seba niekoľko ľudí, ktorí pracovali na najvyšších budovách v Česku aj po celom svete. Neskôr tím predstavíme všetkým, sú to odborníci, či už zo Slovenska, ale aj Česka, ľudia s vyše 20-ročnou praxou.

Čo má byť kľúčovou konkurenčnou výhodou oproti ostatným projektom v downtowne?

DD: Máme pocit, že väčšina projektov, ktoré sú v okolí, sú založené na jednej funkcii a neponúkajú nič navyše vlastníkom alebo investorom. To by sme chceli v Portume zmeniť. Radi by sme dali ľuďom niečo navyše – napr. spa alebo bazén. Chceme, aby rezidenti mali niektoré veci pri sebe a nemuseli za nimi jazdiť cez pol mesta. To je veľmi pohodlné.

Druhá vec je nová forma predstavenia bytov potenciálnym záujemcom. Oslovili sme niekoľko českých i slovenských architektov, v podstate svetoznámych – a pracujeme na návrhu dizajnu bytov. Záujemcovia budú mať možnosť využiť týchto architektov pre dizajn každého bytu. Chceli by sme to predstaviť približne o 2 mesiace.

Ďalší z bodov je určitá variabilita. Výmera podlažia je približne 400m2 a ak by mal nejaký klient záujem, tak sme schopní mu v rámci riešenia poskytnúť aj byt cez celé jedno podlažie.

PT: Doplním k wellness, v rámci jedného krídla pripravujeme koncept wellness – spa, ktoré bude mať cez 2000 m2, bude to cez dve podlažia a súčasťou bude aj bazén. Všetko to bude fungovať ako služba pre ľudí. Dôraz sme kládli aj na návrh vstupných hál, ktoré sú cez 2 podlažia a budú mať concierge služby. Určite sa začneme hrať s verejným parkom, chceme si na to prizvať viacerých skúsených architektov, komunikovať to s Magistrátom.

Nie sme žiaden korporát, všetko je to o nás, záleží nám na produkte a investujeme čas do toho aby sme to spravili poriadne a kvalitne. Nerobíme 100 projektov, spravíme ich možno 10-20 za celý život ale za to sa do nich aktívne zapájame a chceme, aby to bolo poriadne spravené. Veľmi nám na záleží, ako to dopadne.

Bratislava nie je veľké mesto, nemá influx zahraničných investorov, ktorí by skupovali v Bratislave byty, no je tu veľa luxusných projektov. Myslíte, že ste schopní pri počte bytov, ktoré plánujete (400), zaujať klientelu?

PT: Myslím, že určite. To číslo bolo vytvorené prevažne z menších jednotiek, ktoré sa dajú modulárne spájať na podlažiach. Sme schopní variabilne prispôsobiť byty podľa potrieb klientov. Navyše sa jedná o jeden z posledných projektov, ktoré vzniknú v lokalite downtownu.

DD: Celý projekt nezačal ešte hľadať klientov ale už teraz máme 140 predregistrovaných záujemcov o investíciu. Podľa ohlasov, ktoré máme k dispozícii, sme veľmi optimistickí a veríme si, že uspejeme v predaji.

Dávnejšie sa spomínalo, že súčasťou projektu by mal byť aj hotel, resp. nejaké ubytovacie kapacity. Je to stále súčasťou projektu?

PT: Áno, zatiaľ áno.

"Určite sa začneme hrať s verejným parkom, chceme si na to prizvať viacerých skúsených architektov, komunikovať to s Magistrátom."

Myslíte, že v Bratislave je potenciál pre ďalšie takéto zariadenie? Viacero hotelov má problém s obsadenosťou. Predsa len, Bratislava nie je Praha...

PT: Boli sme v kontakte s niekoľkými operátormi ale teraz sme sa sústredili na dotiahnutie akvizície, takže sa jednania budú obnovovať. Už pred našim vstupom, keď sme o tom začínali rozmýšľať, tak sme cítili určitý záujem zo strany operátorov. Hotel pre businessovú klientelu ich zaujímal ale súčasná doba tomu veľmi nepraje, takže komunikáciu budeme ďalej rozvíjať.

DD: Ja by som ešte dodal, že úvahu o jednotlivých segmentoch trhu nie je možné brať z pohľadu jedného roku alebo aktuálnej covidovej situácie.

Rovnako by sme sa mohli pozerať na situáciu s nebytovými priestormi. Keď komunikujete s ľuďmi z týchto odborov, oni sú presvedčení, že ten segment sa znovu vráti späť. Práca z domu je možno zaujímavá po dobu jedného či dvoch mesiacov, ale nie po celý rok.

To isté sa týka hotelov. Akonáhle sa nájde vakcína a bude vakcinovaná väčšina ľudí, ktorí začnú cestovať, tak sa to vráti späť do pôvodných koľají. Oblasť hotelov nepovažujeme za automaticky vylúčenú na najbližšiu dekádu. Teraz síce problémy má ale bude to dobré.

Čo projekt prinesie širokej verejnosti, nie len klientom?

DD: Momentálne sme v stave, kedy vytvárame komerčný mix. Nechceme to nechať na náhodu. Nejdeme predávať prázdne priestory. Máme istú predstavu o tom, aký typ služieb by sa tam mal nachádzať a určite to chceme mať pod kontrolou aj v nadväznosti na okolitú vybavenosť, ktorej tam veľa nie je. Určite tam bude klasika ako kaderníctvo, práčovňa, reštaurácia, obchod a iné. Presný mix ale ešte nemáme, hoci si myslím, že ho čoskoro budeme mať.

Spomínali ste Ister, do akej miery prebiehali koordinácia, resp. komunikácia?

DD: Pre nás je Ister ako susedný projekt dôležitý v rámci koordinácie prepájacej cesty, ktorú musíme spoločne vzájomne vybudovať pred dokončením domov. Sme s majiteľmi v komunikácii, prebehlo aj niekoľko stretnutí. Ja vždy verím, že keď všetci mieria k rovnakému cieľu, tak sa k nemu aj príde.

Druhá téma je otázka parku, ktorý má vzniknúť medzi týmito projektami. Chceme, aby vznikol jeden koncept, aby na konci Porta nevznikla jedna vízia architekta a na susednom pozemku vízia iného. To je hlúposť. Máme rozkomunikovaných niekoľko variant pre to, čo by tam mohlo vzniknúť.

S Istrom súvisí aj ďalšia vec: projekt nepripravujete sami, ale ako co-developer. Váš partner nemá skúsenosť s takými veľkými projektami a má aj určitú povesť. Nebol to pre vás problém pri vstupe do projektu?

DD: Čo sa týka skúsenosti nášho partnera, v tom máte pravdu. Náš vstup do projektu logicky súvisí s tým, prečo Portum hľadalo partnera. Boli dve riešenia, buď sa predá celý projekt alebo sa nájde partner. Po celý rok 2020 sme hľadali komunikačné pretnutie, komunikovali sme intenzívne, vyskúšali sme si viacero variant a riešení problému a myslím, že sme sa zladili v takej súhre, že môžeme fungovať ďalej. Máme za sebou komunikáciu s bankami, komunikáciu s peniazmi na celú stavbu. Priniesli sme do dialógu skúsenosti, ktoré tam chýbali.

Čo sa týka minulosti Marka Trajtera, tak za nás je to jasné. V každom projekte, do ktorého vstupujeme, je základnou podmienkou kompletná previerka – právne, účtovné, daňové, stavebno – technické záležitosti. Mali sme na to viacero zahraničných poradcov, ktorí sa zaoberali všetkými aspektami, ktoré projekt prináša, vrátane osobných záležitostí. Výsledky boli dostatočne uspokojivé a nenašli sme nič, čo by mohlo projekt ohroziť.

Kedy by zhruba mala prebehnúť realizácia projektu?

PT: Sme vo fáze predkladania žiadosti o stavebné povolenie a tvoríme zadanie pre projektantov, aby vznikla realizačná projektová dokumentácia. Miesto vyžaduje časovo aj technologicky náročnú dekontamináciu. Predpokladáme, že niekedy na jeseň začneme so základnými prípravnými prácami, ale všetko závisí od tempa, v akom spravíme dokumentáciu pre realizáciu stavby. V prvej polovici roka pred letnými prázdninami by sme chceli predstaviť celý koncept projektu a začať s predajom.

Máte v Bratislave vyhliadnuté aj ďalšie akvizície alebo investičné príležitosti?

DD: Máme, ale ešte o tom nemôžeme hovoriť vôbec nič. Pri vstupe na bratislavský trh sme rozmýšľali o dlhodobejšom pôsobení. Portum je skvelý projekt a dúfame, že nebude náš posledný. Vyťaží nás na minimálne 4-5 rokov, pretože sa bude stavať etapovo. Máme dve etapy, ktoré na seba logicky nadväzujú. Počas tej doby, ak nastane príležitosť, tak určite pôjdeme do ďalšieho zámeru. Nemusí to byť výškový projekt, to pre nás nie je dôležité, podstatné je, aby bol zaujímavý tým, čo dokáže priniesť. Nebudeme sa pozerať na masovú výstavbu niekde na okraji Bratislavy, to nás nezaujíma.

Máte stanovený nejaký minimálny rozsah alebo charakter projektu, do ktorého vstupujete? Budete sa zameriavať napríklad na prieluky alebo skôr na ucelené obytné komplexy?

DD: Ucelenejšie komplexy, ako časti mesta, to nie je niečo pre nás, skôr jednotlivé miesta, jednotlivé budovy či realizácie. Portum je niečo podobné, je to unikátne miesto, nie celé územie. Vždy nás bude zaujímať unikátny projekt, niečo čo môže byť atraktívne z pohľadu koncového produktu pre klienta. Zaujímavé bývanie, čo prináša niečo netradičné. To môže byť na lúke, so zaujímavým výhľadom v lese, môže to mať charakteristické genius loci...

Máte v pláne realizovať tieto projekty samostatne alebo taktiež s nejakým partnerom?

DD: Nemáme žiadne nastavené pravidlá či ideme do nejakého joint-venture alebo samostatne. Vieme si predstaviť obe. To je jedna z našich výhod - keď si sadneme s danou osobou, nie s korporátom, ale s nejakým partnerom, ktorý zdieľa naše fungovanie, ktoré si minimálne pol roka dopredu nastavujeme, tak nemáme problém do toho vstúpiť. Máme podobné projekty v Brne, kde sme vstúpili do partnerstva. Ľudia tam chcú zanechať svoju stopu. Balík peňazí na účte vás šťastných neurobí.

Aká stopa by mala ostať po vás?

DD: Určite by to mal byť projekt, ktoré si to miesto a mesto zaslúži, ktorý bude unikátny a nezostane len na našich ceruzkách ale dotiahneme to úspešne do konca. Tak, ako máme projekty za sebou v Prahe a jeden malinký v Brne. Chceme, aby naši klienti, ktorí tam budú bývať pochopili, že to je skutočne o hodnotách, o ktorých sme hovorili na začiatku.

PT: Ja neviem, či je tá stopa definovateľná. Ale poviem vám, kedy som spokojný. Keď sa dom alebo byt, ktorý sme nejako prezentovali aj tak podaril. Spokojnosť zákazníka je kľúčová a dôvod, prečo to robíme. Ľudia tak dostali to, čo očakávali. Nemám ambíciu byť najlepším, mať niekoľko cien a pod. Mojou ambíciou bolo vždy zrealizovať to, čo sme ukazovali na vizualizácii a vlastník bytu bol spokojný. 

Máte dvorného architekta, ktorého radi oslovujete? Môžeme v Bratislave očakávať prílev českých architektov?

DD: Máme radi architektúru a dizajn, sledujeme veľmi trendy či už na Slovensku, v Česku, ale aj vo svete. Naše projekty nie sú len čísla v tabuľkách. V každom projekte sme si nastavili nejakú myšlienku, ktorú by mal každý projekt mať a oslovujeme architektov alebo dizajnérov, ktorí sú v našich očiach predurčení k tomu, aby to spravili dobre. Máme za niekoľko rokov architektov, s ktorými pracujeme a ktorých máme radi, ale snažíme sa osloviť aj nejakú novú krv. Snažíme sa ich vyberať podľa typu projektu, pričom spolupracujeme s 3-4, možno až piatimi architektmi.

To isté sa deje pri návrhu Portumu. Máme dvoch architektov s ktorými sme na niečom už pracovali a ďalšie tri tímy sú nové.

PT: Ja to len potvrdím, nemáme žiadneho dvorného architekta ale je pravda, že sa za určitú dobu vytvorila určitá skupina architektov, ktorí sú našou krvnou skupinou a majú podobný pohľad na stavby ako my. Existuje niekoľko štúdií a architektov, ktorí s nami robia alebo pripravujú nové projekty aj keď sme s nimi ešte žiaden nepostavili.

Portum bude v tomto trochu iný. Prinesieme na slovenský trh so sebou pohľady a vízie významných českých a slovenských architektov na to, ako môže vyzerať byt v takejto stavbe. Nie každý si dokáže predstaviť, čo všetko sa v takom byte dá navrhnúť. Akonáhle vám to ukáže architekt, ktorý je svetoznámy a má veľa významných realizácií, zákazník hneď začne o tom inak rozmýšľať. To je niečo, čo chceme priniesť. Nemyslíme si, že je niečo podobné na českom, príp. slovenskom trhu.

Je pre vás Bratislava medzizástavkou pred ďalšou expanziou inde, napr. do Varšavy, Berlína, či Moskvy?

PT: Ja si myslím, že nie. K Bratislave máme veľmi blízko aj tým, že sme z Brna a máme to fakt kúsok.  Máme k nej nejaký vzťah. Neviem si predstaviť, že by sme v Moskve stavali nejaký druhý Portum, aj keď tam by sa dal postaviť možno aj niekoľkokrát väčší a vyšší. Na druhú stranu, nie je to niečo, čo by nás lákalo.

DD: To skutočne nie je náš smer. Jedna vec je chápanie toho miesta kde staviate – či už ide o právne povedomie, fungovanie trhu, dostupnosť, vzdialenosť... Väčšinu vecí robíme osobne, sme na mieste, sme súčasťou celého tímu, zúčastňujeme sa každého procesu do hĺbky. Nechceme byť povrchní a nechceli sme sa v tom utopiť. Praha, Brno alebo Bratislava sú jednoducho zaujímavou líniou, kde sme chceli byť a sme tam. Expanzia znamená neuveriteľné pracovné nasadenie, prejsť do korporátneho riadenia by bolo nad rámec toho, čo sme niekedy chceli. Verím, že k tomu nepríde.

Autor: Adrian Gubčo, YIM.BA

Hudba budúcnosti s BIM bude znieť v Českej republike aj na Slovensku. 
Teraz pod taktovkou spoločnosti Top Estates.

Moderný a inteligentný proces BIM (Building Information Modeling) na navrhovanie, výstavbu a riadenie stavebných projektov na základe digitálneho modelu sa už v zahraničí bežne používa, ale väčšina českých developerov sa s ním ešte len zoznamuje. Skupina Top Estates patrí k lídrom medzi českými developermi, ktorí realizujú nové rezidenčné projekty s podporou a v prostredí BIM. Vďaka novej technológii bude v budúcnosti možné rýchlejšie reagovať na zmeny v projektoch, zvýšiť efektivitu a uľahčiť správu nehnuteľností. Vysoká miera kvality prípravy projektov sa prejaví aj v zodpovednom prístupe ku klientom a užívateľom.

Software BIM predstavuje revolúciu v projektovaní budov. Všetky dostupné informácie sa nahrajú do počítačového systému, ktorý vytvorí digitálny 3D priestorový model budovy. Ten je potom rozšírený napríklad o časové parametre výstavby (4D), informácie o nákladoch (5D) a ďalšie informácie o budove.

"Ide o najkomplexnejšie riešenie celého pracovného postupu, ktoré nám výrazne uľahčuje, spresňuje a zefektívňuje prácu. V súčasnosti začíname proces implementácie BIM do našich projektov a v budúcnosti budú takto realizované všetky naše projekty," hovorí Petr Teplý, spoluzakladateľ spoločnosti Top Estates Group.

"Digitálne projektovanie je budúcnosť developmentu a my sa jej snažíme vyjsť v ústrety o niečo skôr. Osobne sa veľmi teším na procesy BIM, pretože mám rád inteligentné a funkčné systémy, ktoré uľahčujú celý proces," dodáva Dušan Dvořák, spoluzakladateľ spoločnosti Top Estates Group.

Doteraz sa pri tvorbe projektovej dokumentácie používali nástroje CAD na kreslenie 2D alebo vytváranie geometrických 3D modelov. BIM predstavuje oveľa komplexnejší prístup. Umožňuje napríklad vykonávať zmeny a úpravy modelu, ktoré ovplyvnia všetky súvislosti projektu naraz. Údaje zostávajú konzistentné, koordinované a presnejšie opisujú vlastnosti projektu pre celý projektový tím v spolupráci s architektonickým a stavebným štúdiom alebo realizačnou firmou, t. j. počas celého životného cyklu projektu.

"Sústredenie a prepojenie informácií v modeli BIM prináša vysokú úroveň informačnej komplexnosti. Výsledkom je, že správne používaná jednotná informačná databáza uľahčuje rozhodovanie počas procesov prípravy projektu a realizácie na stavbe a podporuje modernú komunikáciu medzi všetkými profesiami a tímom investora. Prínosom je aj následná presná digitálna znalosť projektu pri údržbe bytového komplexu, opravách alebo technických prehliadkach. Všetky potrebné informácie na riešenie problému sú na jednom ľahko dostupnom a zrozumiteľnom mieste," vysvetľuje Pavel Vokáč, BIM špecialista tímu Top Estates.

V Českej republike sa na základe rozhodnutia vlády plánuje od roku 2023 postupné využívanie konceptu BIM pri verejných stavebných zákazkách s hodnotou nad 150 miliónov Kč. Skupina Top Estates plánuje postupne prejsť na software BIM pri všetkých plánovaných projektoch.

Novinky z oblasti nehnutelností

V blízkej dobe by sa mohol začať meniť ďalší exponovaný pozemok v bratislavskom downtowne. Zámer Portum na nároží Landererovej a Chalupkovej ulice dostal dôležitú posilu – do projektu vstúpil český developer Top Estates, zameriavajúci sa na prémiové developmenty. Výstavba by sa mala spustiť v priebehu tohto roka.

Zdroj: YIM.BA

Top Estates sa zameriava na nadštandardné polyfunkčné projekty s prevahou bývania, pražské realizácie firmy Sakura či Bleriot získali aj medzinárodné ocenenia. Okrem Prahy má trojicu projektov rozbehnutých v Brne a teraz premiérovo vstupuje do Bratislavy. „Je pre nás podstatné, aby  sme zákazníkom ponúkli kvalitné bývanie vo výnimočných budovách a pokiaľ možno aj na výnimočných miestach,“ hovorí Dušan Dvořák, spolumajiteľ spoločnosti Top Estates a spoločnosti Portum Towers. „A toto všetko sa nám spojilo v projekte Portum Towers, preto keď prišla táto príležitosť, využili sme ju.“

Podľa českého developera ide o jednu z najprestížnejších adries v Bratislave, vďaka čomu išlo o príležitosť, aká nemá na Slovensku obdoby. „So slovenským partnerom sme sa zhodli v myšlienke, v smerovaní, ale aj v realizácii kvality prevedenia, ako stavby, tak aj interiérov. Pôjde o jednu z dominánt mesta Bratislavy, v novej časti Downtown. Veríme, že spoločne s tímom popredných slovenských a českých architektov a stavbárov vytvoríme novú legendu v Bratislave,“ dodáva Dušan Dvořák.

Developer chce záujemcom poskytnúť do desať typov dispozičných riešení od českých a slovenských architektov v rozličných štýloch (medzi nimi napríklad AI DESIGN, Chybík + Krištof, FORMS a ďalšie). TopEstates naznačuje, že súčasťou projektu budú aj iné výnimočné riešenia, ktoré chce postupne predstaviť v najbližších mesiacoch. Základná podoba developmentu ostáva zachovaná – pôjde o dvojicu veží, vyššej 115-metrovej s 36 podlažiami a nižšej s 97 metrami a 30 podlažiami, doplnených o nižšie 7- a 8-podlažné časti od Landererovej, Chalupkovej a novej uličky, ktorá Chalupkovu prepojí s Landererovou.

Český developer vstúpil do projektu, ktorý už dlhšie rozvíjal slovenský majiteľ, spoločnosť TK Estate spojená s podnikateľom Marekom Trajterom. Slovenský investor určitú dobu hľadal vhodného partnera. „Vybrali sme si ich práve preto, že máme rovnaké videnie a cítenie smerom ku kvalite produktu,“ vysvetľuje M. Trajter. „Bolo pre nás na prvom mieste, aby sme si rozumeli v témach jedinečnosti stvárnenia architektonického návrhu, dodržania kvality stavebných prác a štandardov v bytoch. Orientácia na klienta je pre nás veľmi dôležitá, preto nájdenie vhodného partnera, ktorý pochopí naše nastavenie, bolo pre mňa veľmi dôležité.“

Top Estates dodáva, že na projekte pracujú viacerí poprední profesionáli – architektúru napríklad zabezpečuje kancelária A1 Architecture, vedená známym architektom Branislavom Kaliským. Najnovšie vizualizácie naznačujú určité úpravy, výzoru veží však pomohli. Orientácia na bonitnejšieho klienta je očividná. Vzniknúť by tu malo podľa doterajších predpokladov 490 bytov, 11-tisíc metrov štvorcových vybavenosti a 656 parkovacích miest. Počty bytov sa však podľa developera môžu meniť, keďže sa očakáva spájanie jednotiek. Na najvyšších podlažiach budú exkluzívne rezidencie s vyššími svetlými výškami. 

Portum Towers už aktuálne žiada o vydanie stavebného povolenia, čo znamená, že realizácia by sa mala spustiť v priebehu tohto roka. Top Estates predpokladá spustenie stavebných prác v priebehu jesene a dokončenie na prelome rokov 2025 a 2026. Ide o pomerne neskorý termín, pred samotnou výstavbou však bude potrebné pozemok vyčistiť od environmentálnej záťaže. Celkové náklady na projekt budú viac ako 158 miliónov eur.

Pohľad na referencie Top Estates ukazuje, že táto spoločnosť je schopná zrealizovať aj pomerne veľké a náročné projekty, čo dáva dobrú šancu, že sa skutočne rozbehne aj výstavba Portum Towers. Masívny development, navyše s problémom v podobe ekologickej záťaže po bývalej rafinérii Apollo, ktorá sa nachádzala presne v týchto miestach, je úlohou pre silného developera/ov. Všetko však nasvedčuje tomu, že tentokrát sa už podarí výstavbu naštartovať.

Projekt vyplní veľmi exponovanú plochu na jednej z najrušnejších križovatiek v meste, ktorá môže byť v budúcnosti obklopená aj v priemere najvyššou zástavbou v Bratislave – na východnej strane križovatky má vzniknúť 141 metrov vysoká veža v rámci Klingerky III od J&T Real Estate, ako aj veža na mieste Ryby od HB Reavis, ktorá by mohla taktiež prekročiť „tradičnú“ bratislavskú výšku 115 metrov. Nanešťastie, vyššia z veží Porta, kde by bola väčšia výška viac než vhodná, kvôli existujúcej regulácii dosiahne len zmieňovaných 115 metrov.

Vznikom tohto projektu sa každopádne ďalej zahustí panoráma bratislavského downtownu. Oproti dnešku by malo (s Portum Towers) pribudnúť minimálne osem nových veží – Eurovea Tower od JTRE, dvojica veží v Sky Parku od Penta Real Estate, Metropolis od Mint Group alebo výšková dominanta v Zwirne od YIT Slovakia. Teoreticky by už mohla byť dokončená aj veža East Tower v Eurovea City, pokračovanie Klingerky a vo výstavbe Mlynské Nivy Košická od HB Reavisu. Ak by sa všetky tieto plány naplnili, Bratislava získa skutočne kompaktnú štvrť výškových budov.

Portum Towers sa chce medzi nimi profilovať ako jeden z najprestížnejších projektov, čo kladie na zámer veľké nároky, týkajúce sa nielen architektúry a bytového štandardu, ale aj dodatočnej občianskej vybavenosti. Developer naďalej pripomína, že tu bude rozsiahly wellness alebo dvojica hotelov, ako aj dostatok obchodov a služieb. Súčasťou projektu má byť vnútrobloková parkovo upravená zelen, čiastočne zdieľaná so susedným projektom Ister Tower, a umenie.

Ak bude väčšia časť tejto vybavenosti slúžiť aj širšej verejnosti (hoci za poplatok), potom môže byť vznik tohto projektu benefitom, ktorý doplní ponuku služieb v rámci bratislavského downtownu. Nedostatok funkcií nad rámec tradičnej schémy bývanie – kancelárie – obchody v parteri je celkovo problémom tejto časti mesta, kde chýba vo väčšej miere najmä kultúra a možnosti pre iné typy rekreácie ako prechádzky a obmedzené športovanie v parku. Projekty s niečím navyše sú tak vhodným obohatením zóny, pokiaľ sa do tvorby lokality nezapojí aj verejný sektor.

Developeri sľubujú, že o Portum Towers už čoskoro odhalia viac informácií, spoločne so spustením oficiálneho predaja bytov. Z doteraz predstavených materiálov sa však zdá, že by sa z tohto zámeru mohla stať príjemná a kvalitná súčasť nového centra Bratislavy. Dlhodobo zanedbaná a nevyužitá lokalita bude opäť o čosi modernejšia a príťažlivejšia.

Autor: Adrian Gubčo, YIM.BA

Nový exkluzívny projekt PORTUM Towers

Koncom minulého roka spoločnosť Top Estates dokončila svoj vstup do významného projektu Portum Towers, ktorý vyrastie v živej bratislavskej mrakodrapovej štvrti. Celková investícia do tohto unikátneho rezidenčného projektu situovaného v centre Bratislavy presiahne 4,1 miliardy korún. Skupina Top Estates tým napĺňa svoj zámer pôsobiť a stavať v Prahe, Brne a Bratislave.

Projekt Portum je súčasťou tzv. nového centra Bratislavy na brehu Dunaja, ktorého ambície bude dopĺňať nadčasová architektúra a technické prevedenie projektu. "Vďaka lukratívnej polohe ide o jednu z najprestížnejších adries v Bratislave. Projekt nemá na Slovensku obdobu a my sme nadšení z jeho jedinečnosti, ktorú chceme ďalej zdokonaľovať. Pre budúcich záujemcov o byty pripravujeme množstvo noviniek, ktoré chceme predstaviť v najbližších mesiacoch. Realizácia ďalšieho prémiového projektu je pre nás ďalšou veľkou výzvou a veľmi sa na ňu tešíme," hovorí Petr Teplý, spoluzakladateľ skupiny Top Estates.

"Na projekte pracujeme už niekoľko mesiacov a pripravili sme tím profesionálov, ktorí majú skúsenosti s podobnými stavbami v zahraničí a patria medzi špičku vo svojom odbore. Veríme, že bývanie v Portume bude prestížnou záležitosťou pre všetkých obyvateľov a stane sa aj skvelou investíciou. Sme naozaj radi, že týmto projektom vstupujeme na slovenský trh," vysvetľuje Dušan Dvořák, spoluzakladateľ spoločnosti Top Estates.

Dve štíhle výškové obytné veže projektu Portum vyrastú na exponovanom mieste medzi ostatnými mrakodrapmi v exkluzívnej časti mesta, čím sa Bratislava zaradí medzi mestá západného typu. 

Polyfunkčná rezidencia ponúkne svojim obyvateľom nielen vysoký štandard bytov a spoločných priestorov, ale aj nadštandardné služby ako wellness, bazén a ďalšie. Projekt kladie dôraz na komfort, bezpečnosť a akustické vlastnosti budovy, ktoré zabezpečia obyvateľom maximálne súkromie. Pri výstavbe jednotlivých bytov bude možnosť vyhovieť špecifickým požiadavkám klientov, skladba bytov nie je pevne stanovená.

Neoddeliteľnou súčasťou projektu je okolitý park, ktorý ponúka miesto na vonkajší relax. Začiatok výstavby sa očakáva na jeseň tohto roka, dokončenie je naplánované na prelom rokov 2025 a 2026.